Región Dalmácia – Dubrovník

Región Dalmácia – Dubrovník

Mierny a teplý juh ešte neznámy cyklistický kútik zeme

Reč je o regióne nepredstaviteľných možností pre pobyt v prírode a jazdu na bicykli, a obzvlášť pre užívanie si krásy okolo nás. Baćinske jazerá a dolina Neretvy s Metkovićom a archeologickým múzeom Narona vo Vide, vinohradnícko - vinárska oblasť polostrova Pelješac so stonskymi hradbami, solivarom a chovom mäkkýšov – ustricami, ako aj domy slávnych námorných kapitánov Orebića.  

 

Z mora sú ohromujúce výhľady na svetové dedičstvo UNESCO, mesto Dubrovník, z dvoch kilometrov dlhých stredovekých hradieb a pevností. Avšak najkrajší pohľad na centrum regióna a mestské historické jadro s množstvom červených striech palácov a domov, obranných veží a kostolných zvoníc je s vrchu Srđ. Elegantné siluety tují sú najvýraznejšou ozdobou jedinečnej atmosféry plodných Konavlov a Orebića. Stredoveké náhrobné kamene, svetové dedičstvo UNESCO, zdobia konavovské hroby, a sú okrasou aj vzdialenejších hrobov v zázemí Dubrovníckeho primorja.

 

Rad ostrovov charakterizuje bohatosť voňavých ihličín, alepských borovíc ako aj liečivých a aromatických rastlín. Svojou stredovekou architektúou a renesančnou krásou je známe mesto Korčula, a lesom pokrytý Národný park Mljet, kde sa skrýva kláštor a dve slané jazerá. Volajú ho aj Odyseove dočasné bydlisko. V regióne sú tri archipelágy – Prírodný park Lastovské ostrovy, ostrovčeky Pelješkeho kanálu a výnimočná krása Elafitov alebo Jelenských ostrovov.

 

To je definitívne región mnohých fenomenálnych, ale ešte neznámych cyklistických destinácií!

Domagoj Blažević

Ak vyrazíte z Ploča, Baćina má svojich sedem Baćinskych jazier výnimočne krásnych, a mierne stojaté vody, v ktorých žijú úhory, žaby a mugli, ktoré cez kanál prichádzajú z mora. Sú ideálnou cyklistickou destináciou s cyklistickou trasou okolo piatich jazier (zo siedmych) v dĺžke desať kilometrov. Pozdĺž trasy sú lavičky pre oddych, a je tu aj jeden prírodný zdroj vody. Jazerá sú domovom mnohých chránených rastlinných a živočíšnych druhov, a z turistických aktivít sú okrem jazdy na bicykli populárne aj člnkovanie, foto safari, ale aj kúpanie a surfovanie, bez ohľadu na to, že more je hneď za rohom.

Neretvianskymi člnmi sa môže ísť v atmosfére skutočného neretvianskeho ducha a spôsobu života, cez dolinu rieky Neretva a mesta Metković,  cez jazero Modro oko až do múzea antickej Narony v meste Vid. V roku 1995 a 1996 boli nájdené senzačné zostatky rímskeho chrámu Augusteuma a 17 mramorových sôch nadprirodzenej a prirodzenej veľkosti, a v roku 2007 bolo otvorené prvé múzeum v Chorvátsku vytvorené in situOkolie múzea a mesta Vid s obcami Dragovija a Prud je známe ako horská cyklistická destinácia tejto oblasti s XC, singletrack a downhill trasami.

 

Polostrov Pelješac je najznámejší svojimi vynikajúcimi vínami. Storočná tradícia pestovania vinohradov, výborný výber pozície, strmých svahov a celodenné slnko dávajú vínu výnimočnú sladkosť a kvalitu. Okrem svetovo známeho vína Plavac môžeme spomenúť vína Dingač a Postup. Francúzska cesta na Pelješci je jedným z mála dôkazov z napoleónskeho obdobia v dubrovníckej oblasti, a dnes je to označená a veľmi atraktívna pešia a MTB trasa od Stona do Ponikava (7 km) s výhľadmi na dolinu Ponikava a stonske pole. Časti napoleonovej cesty sa tiahnu po celom Pelješci, a turistické oblasti sú aj Žuljana – Puntikovići a Janjina – Kuna Pelješka. Ston s ohromujúcimi stredovekými obrannými hradbami dlhými asi 5 kilometrov sú bodom, ktorý sa nesmie vynechať, ako aj solivar zo 14. storočia. Spojenie polostrova Polješac je dobré po ceste cez Malostonský záliv, ale aj z prístvu Ploče trajektom do  mesta Trpanj a ďalej do Orebiću trajektom do prístavu Dominče na ostrove Korčula, trajekty idú z prístavu Prapratni na ostrov Mljet. V Trpnji  je pešo – cyklistická trasa z kempu Vrilo (6 km) do Velike Prapratne popri obnovených storočných olivových hájoch a suchých múroch, ale aj nových olivových stromoch.

 

Ostrov Korčula má tri výborné cyklistické destinácie: Lumbardu (tri cyklistické trasy), Blato (šesť trás) a Velu Luku (štyri trasy). Pri označených trasách sú dostupné aj mapy s opisom trás. Všetky miesta na ostrove Korčula výnimočné, začínajúc od starého mesta Korčula s domom Marka Pola. Pre cyklistov existujú mnohé výborné asfaltové a makadamové cesty, ktoré vedú cez mnohé malebné ostrovné obce ako sú Lumbarda, Pupnat, Smokvica, Blato a Vela Luka. Dĺžka ostrovov 47 kilometrov nepredstavuje logistický problém, lebo je tu veľa miest pre oddych a osvieženie, jedlo, alebo ešte dôležitejšie, okúpanie sa v mori.

Ivo Biočina

Aj jazda na bicykli po najzelenšom, alebo najzalesnenejšom ostrove Chorvátska je výnimočným zážitkom. Tento najväčší juhodalmatínsky ostrov je pokrytý hustými lesmi alepskej borovice, pínií a dubu čierneho. Za národný park bol Mljet vyhlásený v roku 1960. Je dlhý 37 kilometrov, a jazda po ostrovnej ceste môže byť skutočným zážitkom, lebo Mljet je dosť kopcovitý ostrov s najvyšším vrchom Velji grad (514 m).

Lodné spojenie ostrova je dobré z mesta Papradni na Pelješci a aj z Dubrovníka. Okrem hlavej ostrovnej cesty severozápad – juhovýchod, existujú aj kratšie asfaltové a makadamové cesty tiež vhodné pre jazdu na bicykli. Najkrajšia a najľahšia je pešo – cyklistická trasa okolo Malého a Veľkého slaného jazera s pohľadom na ostrovček svätej Márie a benediktínsky kláštor z 12. storočia. Prenájom bicyklov je možný na troch miestach, odkiaľ je výborný prístup k jazerám. Najlepšie je to na moste medzi Malým a Veľkým jazerom.

 

Lastovo, ostrov s krištáľovými hviezdami a krištáľovo čistým morom je tiež výborný pre objavovanie na bicykli v úplnom pokoji a tichu. Zážitok z priameho kontaktu s prírodou je vtedy najlepší. Ostrov je dlhý približne 10 km  a široký asi 6 km s mnohými zátokami a poľami medzi miernymi ostrovnými kopcami. Pre cyklistické dobrodružstvá je ideálny na jar a skorú jeseň, keď slnko ešte nepečie, a pofukuje príjemný vietor, ktorý spríjemňuje jazdu. Na asfaltových cestách je malá premávka, sú vhodné pre jazdu a sú tu aj vhodné makadamové cesty, chodníky a cestičky, ktoré vedú do k nejednej ostrovnej atrakcii, alebo k jednému zo 40 stredovekých kostolíkov rozosiatych po ostrove. V ponuke je 6 až 10 kratších cyklistických trás, no najdlhšou a najťažšou je Lastovo – Hom (417 m) – Lastovo (20 km), do najvyššieho vrchu na ostrove v kombinácii asfaltu a horského makadamu až pokiaľ je možné, a do vrchu po piesočnatej ceste. Ostatné trasy sú dlhé od päť do desať kilometrov. Trajektovým prístavom je Ubli, a prenájom bicyklov ponúka hotel Solitudo, jediný hotel na ostrove.

 

Krásy ostrova Šipan, ktorý s ostrovmi Koločep a Lopud tvoria skupinu Elafitských alebo Jelenských ostrovov, sú ľahko dostupné trajektovou medzi ostrovnou linkou z Dubrovníku. V rámci cesty Via Dinarica – Plavá trasa vedie jeden kratší program aj na ostrov Šipan. Plavá línia Via Dinarice poskytuje možnosť pre spoznávanie chorvátskeho jadranského pobrežia, ktoré je známe týmto spojením pohorí a mora. Takže kombinuje sa zážitokk z mora a pobrežia so skúsenosťami z pobytu a pohybu v horách. Objavovanie pobrežia a vnútrozemia ostrova Šipan s olivovými hájmi, vinohradmi a  sadenicami roháča je najdostupnejšie na bicykli, ale môže sa ísť aj pešo. Na ostrove sú dve väčšie obce Šipanska Luka a Suđurađ spojené cestou, ktorá vedie cez plodné Šipanské pole. Touto cestou ide aj Via Dinarica – Plavá trasa cez ostrov v dĺžke 3,8 km v kombinácii s asfaltom a makadamom. Ostrov je bohatý na vidiecke letné sídla aristokratických rodín a bohatých obyvateľov Dubrovníckej Republiky, ktoré boli postavené počas 15. a 16. storočia, a za príklad typickej architektúry týchto sídiel sa považuje letné sídlo Vice Stjepovića-Skočibuhe v Suđurađu z roku 1561. Reč je o dome s vežou a záhradou obklopenou múrom, postaveným z korčulianskeho kameňa. Najlepší výhľad na šíre more je z vrchu Velji Vrh (243 m), ktorý dominuje nad Šipanským prístavom, a kde sa nachádza dominatná vojenská pevnosť z doby rakúsko – uhorskej vlády.

Aj keď sa cyklistické trasy po horných obciach Dubrovníckeho  primorja kvôli náročnosti terénu a strmým výstupom až toľko nevyužívajú pre jazdu bicyklom, možno iba elektrickými bicyklami, ktoré sú veľmi dobrou a žiadanou alternatívou na Jadranskej magistrále s ohľadom na to, že je tam riedka premávka, príroda je veľmi zaujímavá, a výhľady na Elafity vyrážajú dych. Najľahšie je zo smeru Dubrovník vyraziťna cestu, alebo odbočiť v meste Orašac ku Gromači alebo v Slanom ku Trnovi, a zo Zaton-Dola sa môžeme vydať do Mravinca a Trnova. Dediny ako sú Čepikuća, Visočana, Smokovljana a Ošlja sú autentické, a cintoríny a priestor okolo kostolov zdobia náhrobné kamene stećci, stredoveké náhrobné pamätníky, ktoré vznikali od konca 13. do polovice 16. storočia. V  oblasti Dubrovačko primorje je zachovalých 26 cintorínov s náhrobnými kameňmi, a tematická cyklistická trasa Stećci Dubrovačkog primorja, ktorú by bolo dobré začať v Slanom, prechádza cez šesť oblastí, z ktorých najcennejšou je Novakovo greblje – Čepikuće, jedna z najzachovalejších a najkrajších oblastí s náhrobnými kameňmi stećcima v dubrovníckej oblasti.

 

Juhovýchodne od Dubrovníka sa nachádza časť oblasti  Konavle, ktorá má tri cyklistické trasy vedúce cez malebné a veľmi harmonické a autentické dediny, popri mlynoch na rieke Ljuta, výhľady na strohé pohorie Sniježnica (1234 m) ako aj štíhle, elegantné cyprusy, ktoré dominujú krajinou. Konavle so svojim priestranným, plodným poľom boli vždy sýpkou Dubrovníckej Republiky. Aj dnes sú známe svojimi olivovými hájmi, vinohradmi, sadmi citrusových plodov a obrobenými poliami, a naviac aj vidieckym turizmom práve kvôli všadeprítomnej autentickosti a skutočnému odrazu tradičnej kultúry starého Dubrovníka. Prvá z troch cyklistických trás dĺžky 25 km je okružná trasa a vedie z obce Čilipi na Donju Bandu s obcami Gruda, Ljuta a Pridvoje cez Konavosko polje. Druhá trasa je tiež okružná, má 26 km a vedie po svahoch Gornja Banda, znova cez pole a obce Miljasi a Zvekovica až do Cavtatu, odkiaľ aj začína. Tretia je nakratšia, líniová trasa dlhá 9,5km z Cavtatu cez Miočić do Čilipi. Trasy prechádzajú popri trase starej úzkokoľajnicovej železnice „Ćiroˮ, ktorá spájala Dubrovník s Čapljinou a Konavle s Mostarom od roku 1901 do roku 1976, kaď popularni „Ćiroˮ posledný krát vyrazil z Dubrovníka.