Slivovica

Slivovica

Slivovica je najznámejší druh ovocnej rakije a kvôli svojej sile a príjemnému teplu je obzvlášť populárna v Chorvátsku i v okolitých krajinách.

 

Často sa podáva ako aperitív na začiatku, ale aj ako digestív na konci bohatého jedla. Slivovica je alkoholický nápoj, ktoré najviac chutí domáca a v dobrej spoločnosti. Vďaka svojej kvalite sú osobitne cenené lická a slavónska slivovica, z ktorých tá slavónska má označenie svojho geografického pôvodu z dôvodu svojej viacstoročnej tradície. V týchto oblastiach boli slivky súčasťou takmer každého dvora a bohatá úroda každej jesene prinášala chutný lekvár alebo silnú rakiju. V páleniciach, špeciálnych priestoroch určených na pálenie rakije, boli veľké drevené nádoby nazývané kace, ktoré slúžili na fermentáciu ovocia, ale aj ako kotly na pálenie rakije.

 

V 19. storočí rakija sa destilovala v kotloch vyrobených z terakoty, ktoré boli neskôr nahradené medenými. Na výrobu slivovice sa používali druhy ako sliva bistrica (domáci druh), ktorá sa najčastejšie pestovala v slavónských oblastiach, ako aj početné autochtónne druhy, ako napríklad bjelica, turkinja alebo trnovača.

 

Zrelé slivky, ktoré spadli zo stromu alebo sa organizovane zberali, sa oddeľovali od zvyškov listov a stoniek a boli z nich odstránené tvrdé kôstky. Vyčistené slivky sa ukladali do sudov a nechali tak tri až štyri týždne, aby zmäkli a fermentovali sa, a potom sa varili v kotle, aby sa z nich vytiahla drahocenná tekutina. Keďže pálenia rakije trvá niekoľko hodín, robilo sa najčastejšie v spoločnosti susedov a kamarátov s povinnou ochutnávkou minuloročného destilátu.

 

Predpokladá sa, že je slavónska rakija tým lepšia čím je staršia, a preto sa po prvej destilácii plní do slavónskych dubových sudov, v ktorých získava jedinečnú arómu, zlatožltú farbu a charakteristickú vôňu domácej rakije.